Školstvo

Začiatky školstva siahajú až do 13.storočia, keď v Banskej Štiavnici pôsobil dominikánsky rád. Zmienka o potrestaní žiaka Pavla z r. 1275 dokazuje existenciu školy neznámeho typu. Tak isto neskoršia zmienka o farskej škole z r.1500 hovorí o vyššie organizovanej škole pod patronátom mesta, v ktorej sa vyučovalo po latinsky. Cirkevné školy sa postupne menili na mestské.

V  17. stor. vznikli školy vyššieho typu cirkevného charakteru. V r.1649 vznikla jezuitská vyššia škola /gymnázium/. Gymnázium bolo najprv 4-ročné neskôr až 6-ročné. Po odchode jezuitského rádu v r.1773 prebrali školu piaristi. Vyučovalo sa v latinskom jazyku až do r.1845, kedy bol nahradený maďarčinou. V r. 1909 sa v už 8-ročnom gymnáziu konali prvé maturitné skúšky. Maďarské kráľovské katolícke piaristické gymnázium skončilo svoju činnosť  v marci 1919.

Evanjelická vyššia škola vznikla ešte skôr, v r. 1587, ale večný odpor jezuitov mal za následok prerušenie jej činnosti a neskôr zmena na nižšie gymnázium. Až v r. 1777 bola povýšená na úplné gymnázium, potom na dištriktuálne gymnázium s finančnou podporou banského dištriktu. V škole pôsobili aj významní pedagógovia, Ján Severíni, Martin Hamaliar, Daniel Lichard, Pavol Dobšinský, a ďalší. Študovali tu významní literáti ako Andrej Sládkovič, Sándor Petőfi a Koloman Mikszáth. Pre  zastavenie štátnej podpory evanjelické lýceum v r. 1919 zatvorili. Pri evanjelickom lýceu v r. 1880 bola zriadená tzv. preparandia, ktorá nadväzovala na lýceum a  pripravovala budúcich učiteľov. Po osamostatnení sa evanjelického učiteľského ústavu v r. 1908, tento fungoval až do r. 1952. Ako učitelia tu pôsobili Jaroslav Augusta, Ivan Čičmanec, Samuel Kupčok, František Votruba, Ferdinand Krafta, Jozef Vášáry a ďalší.

Základné školy

V 18. stor. tu pôsobili mestská škola, slovenská katolícka a evanjelická základná škola a základná škola vydržiavaná baníckym bratstvom. V 19. – 20. stor. v Banskej Štiavnici boli v činnosti rímskokatolícka dievčenská škola, rímskokatolícka chlapčenská škola, evanjelická dievčenská škola, evanjelická chlapčenská škola a židovská škola.

Učňovské školy

V r. 1876 bola založená Kupecká učňovská škola pre učňov obchodnej činnosti, Remeselná učňovská škola v roku 1884, ktoré sa neskôr v r. 1946 zlúčili a premenovali na Štátnu učňovskú školu. V školách sa spolu vyučovalo až 30 odborov zámočník, kováč, hodinár, murár, kamenár, maliar, sklenár, čalúnnik, fotograf, knihár, krajčír, obuvník a ďalší, neskôr sa počet znížil na 14 odborov. Od r. 1961 tu pôsobilo aj Stredné odborné učilište lesnícke a Stredné odborné učilište banícke od r. 1946. Rok 1989 a následné zmeny (reštrukturalizácia učebných odborov i zmena sídla školy) ťažko doľahli na SOU. Od r. 2008 sa zmenil názov školy na Strednú odbornú školu a od r. 2009 na SOŠ obchodu a služieb.

Stredné školy

Banícka škola v Banskej Štiavnici vznikla na základe dekrétu Dvorskej komory v r. 1735. Na čele školy stál platený profesor, ktorým sa stal významný odborník, polyhistor a geometer Samuel Mikovíni. Odborné predmety vyučovalo 8 banských odborníkov, ktorý boli zároveň činní vo výrobnom procese, týmto spôsobom veľmi úzko spojili teóriu s praxou. Vyučovalo sa pol roka počas 6 zimných mesiacov, neskôr od r. 1821 iba v sobotu. Školu reorganizovali a štúdium sa predĺžilo na 2 a pol roka až v r. 1873, stala sa štátnou školou a zanikla v r. 1918.

V r. 1921 vzniká Štátna priemyselná škola, ku ktorej sa pripojili Odborná škola banícka a Učebná dielňa na spracovanie dreva. O 30 rokov neskôr sa odčlenilo baníctvo a vzniká Vyššia priemyselná škola banícka a Vyššia priemyselná škola chemická. Po rôznych zmenách od r.1996 nesie škola názov Stredná priemyselná škola Samuela Stankovianskeho. Stredná priemyselná škola banícka sa v r. 1995 premenovala na Strednú priemyselnú školu Samuela Mikovíniho.

Štátne československé reálne gymnázium Andreja Kmeťa bolo zriadené v r. 1919. Od r. 1973 až do r. 1990 existovalo pri gymnáziu jednoročné prípravné štúdium pre vysokoškolské štúdium v zahraničí na takmer 70 vysokých školách bývalého ZSSR, Maďarska, DDR, Poľska, Rumunska a Bulharska. Od r.1999 je premenované na Gymnázium Andreja Kmeťa. Katolícke gymnázium sv. Františka Assiského pôsobí v Banskej Štiavnici od r. 2000. V r. 1994 začala svoju činnosť Súkromná hotelová akadémia Slovakia. Ústav pre výchovu a vzdelávanie lesného a vodného hospodárstva vznikol v r. 1973 so sídlom vo Zvolene. Jeho stredisko v Banskej Štiavnici pôsobí od r. 1991.

Spracované podľa kníh:

Banská Štiavnica – Svedectvo času, autor: M. Lichner a kol.

Banská Štiavnica a okolie – Sprievodca po pamiatkach, 1968, autor: Jozef Vozár a Jozef Gindl

Viac ako 150 rokov bola banskoštiavnická Banícka a lesnícka akadémia pýchou strieborného mesta pod Sitnom. Cisárovná Mária Terézia nariadila zriadiť školu na základe návrhu Jána Tadeáša Peithnera a podľa správy Komisie na zriadenie vysokej školy pre panovníčku Máriu Teréziu, „ …pri voľbe miesta bolo určené za najvhodnejšie uhorské banské mesto Banská Štiavnica vzhľadom na to, že sú tam poruke úplné banské, stupové, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje, štangenkunsty, t.j. čerpacie zariadenia s kývavým pákovým prevodom, ktoré na iných miestach chýbajú. Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje teoretické prednášky a poslucháči si môžu najrýchlejšie overiť svoje teoretické poznatky”. Existovala v období rokov 1763 – 1918.

Viac ako 150 rokov bola banskoštiavnická Banícka a lesnícka akadémia pýchou strieborného mesta pod Sitnom. Cisárovná Mária Terézia nariadila zriadiť školu na základe návrhu Jána Tadeáša Peithnera a podľa správy Komisie na zriadenie vysokej školy pre panovníčku Máriu Teréziu, „ …pri voľbe miesta bolo určené za najvhodnejšie uhorské banské mesto Banská Štiavnica vzhľadom na to, že sú tam poruke úplné banské, stupové, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje, štangenkunsty, t.j. čerpacie zariadenia s kývavým pákovým prevodom, ktoré na iných miestach chýbajú. Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje teoretické prednášky a poslucháči si môžu najrýchlejšie overiť svoje teoretické poznatky”. Existovala v období rokov 1763 – 1918.

Prvá katedra chémie a metalurgie Baníckej akadémie fungovala od r. 1763 pod vedením profesora Mikuláša Jozefa Jacquina, ktorej súčasťou boli aj veľmi dobre vybudované laboratóriá. Zabezpečovala výučbu chémie, metalurgie a mineralógie.

Druhá katedra matematiky, mechaniky a hydrauliky bola zriadená v r. 1765, pod vedením profesora Mikuláša Podu. Spadala pod ňu výučba matematiky, banského meračstva, mechaniky, fyziky, hydrauliky a banského strojníctva.

Od r. 1770 začala svoju pôsobnosť tretia katedra náuky o banských dielach. Profesor Krištof Traugott Delius, ktorý bol poverený vedením tretej katedry vypracoval učebnicu „Úvod do baníckeho umenia”, ktorá bola preložená aj do francúzštiny a nemčiny a používaná až do druhej polovice 19. stor., nakoľko svojou komplexnosťou predčila všetky dovtedy napísané príručky. Anton Ruprecht, vedúci profesor Katedry chémie a metalurgie v období 1779 – 1792, sa významne pričinil o rozvoj vedeckého bádania. V laboratóriaách akadémie pracovali známi európski fyzici a chemici ako Volta, Savaresi, Tondi, Lippi, Merlograni. Vyučovacie metódy banskoštiavnickej akadémie prevzali pre novozaložený ústav na výchovu inžinierov v Paríži, parížskej polytechniky, prvej školy tohto druhu na svete.

Od r. 1770 prednášali na želanie panovníčky aj lesníctvo. Nariadením cisára Františka I. z r. 1807 na Baníckej akadémii zriadili Lesnícky ústav. K premenovaniu školy na Banícku a lesnícku akadémiu došlo v r. 1846. Rokom 1839 začína pôsobiť na akadémii Katedra rysovania a deskriptívnej geometrie pod vedením Jána Honiga a v r. 1841 Katedra mineralógie, geológie a paleontológie. Rok 1866 je ďalším, ktorý prináša rozširovanie, vzniká Katedra hutníctva a skúšobníctva a Katedra chémie a fyziky.

Politické rozhodnutia zabrzdili ďalší rozvoj školy, ktorá pred tým vystupovala ako inštitúcia viedenského banského eráru, prešla pod uhorskú správu. Zavedenie maďarčiny ako vyučovacieho jazyka spôsobilo definitívnu stratu medzinárodného charakteru školy. Na protest proti pomaďarčovaniu odišli z Banskej Štiavnice študenti z okolitých krajín.

Rozvoj uhoľného baníctva a hutníctva si vyžadoval  špecializáciu výučby. V r. 1872 vznikajú nové katedry: Katedra ťažby a úpravníctva a  Katedra banského meračstva a geodézie. Po reorganizácii akadémie sa začalo uplatňovať voľné akademické štúdium, spojené so štátnymi rigoróznymi skúškami na spôsob univerzít. Akadémia sa úrovňou výučby priblížila technickej vysokej škole. V r. 1904 sa škola premenovala na Vysokú školu banícku a lesnícku, v tom čase mala 20 katedier, z toho 6 lesníckych.

Po dlhších snahách o premiestnenie školy mala byť táto na príkaz maďarskej vlády v r. 1918 pričlenená k Vysokej škole technickej v Budapešti. Definitívny koniec prvej školy tohto zamerania na svete nastal 24. apríla 1919 kedy bola odsťahovaná do Šoprone.

Fakulta ekológie a enviromentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene pôsobila v Banskej Štiavnici v období r. 2000-2006. Fakulta zastrešovala Katedru aplikovanej ekológie, Katedru biológie a všeobecnej ekológie, Katedru plánovania a tvorby krajiny, Katedru spoločenských vied a Katedru UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj.

Od r. 1998 do r. 2006 v Banskej Štiavnici pôsobili dve detašované katedry Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bola to Katedra krajinnej ekológie a Katedra eko-muzeológie.

Slovenská technická univerzita v Bratislave – Fakulta architektúry má v Banskej Štiavnici detašované pracovisko v budove, ktorú rekonštruovali študenti STU-FA v období rokov 1986-2002 kedy bola slávnostne otvorená. Pracovisko organizuje terénnu prax, ateliérové práce a výstavy architektonických projektov študentov školy, medzinárodné semináre zamerané na obnovu pamiatok, spoluprácu so zahraničnými univerzitami a školami.

Spracované podľa knihy Banská Štiavnica- Svedectvo času, autor: M. Lichner a kol.

V súčasnosti  v Banskej Štiavnici existuje:

7 materských škôl:

• MŠ na ul. 1. mája (Križovatka),
• MŠ na ul. Bratská 9 (Drieňová),
• MŠ na ul. Mierová 2 (Pod Kalváriou),
• MŠ na ul. Nám. Padlých hrdinov 9 (Štefultov) ,
• súkromná MŠ Margarétka na ul. Dolná Ružová 22,
• súkromná MŠ Guliver na ul. Poľovnícka 3/B,
• cirkevná MŠ (Spojená katolícka škola sv. Františka Assiského) na ul. Ul. A. Gwerkovej-Göllnerovej 9

5 základných škôl:

• ZŠ Jozefa Horáka na ul. Dobšinského 17,
• ZŠ Jozefa Kollára na ul. L. Svobodu 40,
• cirkevná ZŠ (Spojená katolícka škola sv. Františka Assiského) na ul. Ul. A. Gwerkovej-Göllnerovej 9,
• Špeciálna ZŠ na ul. Novozámocká 11,
• súkromná ZŠ Bakomi na ul. Gwerkovej – Göllnerovej 6.

Iné inštitúcie:

• Základná umelecká škola na ul. Nám. Sv.Trojice 4,
• Centrum voľného času na ul. L.Svobodu 40,
• Pedagogicko-psychologická poradňa na ul. Dolná 2.

7 stredných škôl:

• Gymnázium Andreja Kmeťa na ul. Kolpašská 9,
• Stredná odborná škola sv. Františka Assiského (Spojená katolícka škola sv. Františka Assiského) na ul. Ul. A. Gwerkovej-Göllnerovej 9,
• Stredná lesnícka škola na ul. Akademická 16,
• SPŠ Samuela Mikovíniho na ul. Akademická 13,
• Škola umeleckého priemyslu na ul. Akademická 13,
• Stredná odborná škola služieb a lesníctva na ul. Kolpašská 9,
• Súkromná hotelová akadémia na ul. Drieňová 12.

Vysoké školy

• Detašované pracovisko Slovenskej technickej univerzity v Bratislave – Fakulta architektúry pôsobí v Banskej Štiavnici v budove, ktorú rekonštruovali študenti STU-FA.
• Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta na ulici Botanická 354/2.