8. storočie | |
745 | Málo známy údaj o výstavbe Glanzenbergu, spomína ho len maďarská literatúra. |
10. storočie | |
903 | Baňa sa vzdala Maďarom po páde Nitry. (Skutky Maďarov) |
963 | Málo známy údajný písomný záznam o Banskej Štiavnici. |
11. storočie | |
1075 | Málo známy údaj o dolovaní v oblasti dnešného mesta. Väčšinová literatúra ho nepriznáva |
12. storočie | |
1156 | Prvá písomná zmienka o meste – Terra Banenium – listina je ale falzum z roku 1347. |
Z tohto storočia pochádzajú nálezy z Kammerhofu | |
13. storočie | |
1217 | Prvá hodnoverná písomná zmienka o meste. A prvý písomný údaj o ťažbe striebra – Ondrej II. mal zo Štiavnice 75kg striebra ročne. |
1222 | Postavenie kostola sv. Mikuláša – románskej baziliky. |
1228 | Druhý hodnoverný písomný záznam o Banskej Štiavnici – Striebornej bani. |
1228 | Prvý písomný záznam o Banskej Belej – osade Banskej Štiavnice. |
1238 | Belo IV. udeľuje Banskej Štiavnici mestské privilégiá a banské právo. |
1241/2 | Obliehanie Banskej Štiavnice Tatármi (Mongolmi). Úspešné dobytie nepotvrdené. Došlo ale k strate mestského privilégia. |
1275 | Listina vydaná mestom Banská Štiavnica má 3 prvenstvá: Najstaršia listina vydaná mestskou kanceláriou, najstaršie zobrazenie mestského erbu v Uhorsku, pečať na ktorej sú banícke znaky je prvou takouto vôbec. |
1275 | Prvý záznam o existencii školy v Banskej Štiavnici. Záznam hovorí o potrestaní žiaka Pavla. |
1266 | Prvý písomný záznam o Banskom Studenci – osade Banskej Štiavnice. |
1266 | Prvý písomný záznam o území neskoršieho Štefultove – osade Banskej Štiavnice. Z neho sa odčlenila Sitnianska, patrila hradnému panstvu Sitno. |
14. storočie | |
1327 | 21.5. Karol Róbert udelil Smolníku rovnaké mestské výsady aké požívala Banská Štiavnica (tie, ako aj presný dátum ich udelenia sú stratené). |
1327 | 17.5. Karol Róbert vydal zákon o banskom podnikaní, ktorý umožnil i ťažbu na cudzom území. |
1352 | Prvý písomný záznam o Hodruši – osade Banskej Štiavnice. |
1375 | Prvý písomný údaj o priamej existencii školy v meste. |
1381 | Prvé použitie rudného mlynu v Banskej Štiavnici – Banskej Belej. |
1388 | Zakladajúca schôdza Sedemmestia – Zväzu siedmich stredoslovenských banských miest. |
1397 | Prvá zmienka o kostole sv. Alžbety, s nemocnicou a chudobincom. |
15. storočie | |
1423 | 23.7. Uhorský kráľ a imperátor Sv. Ríše Rímskej Národa Nemeckého Žigmund Luxemburský navštívil Banskú Štiavnicu. |
1424 | Stredoslovenské banské mestá sa stali vénnym majetkom uhroských kráľovien. Darom Žigmunda Luxemburského. |
1442 | 23.5. Jágerský biskup Šimon Rozgoň (Šimon z Rozhanoviec) a Ladislav Čech so 4000 vojakmi z Uhorska a Poľska dobyli, vyrabovali a vypálili Banskú Štiavnicu, zničený Glanzenberg, |
1443 | Zemetrasenie dovŕšilo skazu Glanzenbergu a neobišlo ani mesto kde zničilo aj mestské a banské právo. |
1453 | Banská Belá získala samostatnosť od Banskej Štiavnice a stala sa rovnoprávnym mestom. Jej rozmach upadol po zatopení baní v roku 1747. |
1459 | Gotická prestavba kostola sv. Mikuláša. |
1461 | Oslobodenie od platenia mýta kráľom Matejom I. |
1466 | Banská Štiavnica vytvára nové mestské a banské právo, úvod je prevzatý zo starého. |
1466 | 25.3. Vznikol zväz Sedem stredoslovenských banských miest – pod názvom Heptapolitana – Sedemmestie. Členovia: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Banská Belá, Nová Baňa, Kremnica, Pukanec, Ľubietová. |
1470 | Matej Korvín oslobodil Banskú Štiavnicu od platenia daní. |
1488 | Začala stavba kostola sv. Kataríny – slovenského, dokončená 1491. |
1494 | Začala sa razba Hodrušskej dedičnej štôlne. |
1496 | Vladislav II. povolil Štiavničanom ťažiť drevo aj mimo chotár mesta. |
1497 | Začína prestavba „katedrálneho“ kostola Panny Márie, dokončená 1515. |
16. storočie | |
1500 | V meste existuje škola zriaďovaná mestom. |
1504 | Bola zriadená skúšobňa kovov. |
1510 | Bol dokončený tajch Veľká Vodárenská. |
1526 | Koniec povstania baníkov: Vznik inštitucionálneho sociálneho zabezpečenia |
1526 | Bitka pri Moháči: Banská Štiavnica prešla do správy Habsburgovcov |
1530 | Narodil sa Pavel Kyrmezer – autor diela Komedie česká o bohatci a lazarovi. |
1536 | Odchod Dominikánov z mesta (1536). |
1537 | 4.9. Sedemmestie, ostrihomská arcidiecéza, kráľovský miestodržiteľ Alexej Turzo, Lietava a ďalší uzavreli alianciu na obranu proti Jánovi Zápoľskému a Turkom. |
1541 | Obsadenie Budína Osmanskou ríšou: Začiatok budovania obrany mesta |
1546 | Začiatok prestavby kostola P.M. na pevnosť – Starý zámok. (1546-59) |
1551 | Prvý zmienka o tajchu Malá Vodárenská. |
1559 | 28.9. Na zhromaždení evanjelikov (kňazov i veriacich) zo Sedemmestia v Kremnici bolo prijaté spoločné Vyznanie viery Sedemmestia – Confessio heptapolitana (montana). Malo 20 článkov spísaných Ulrichom Cubiculariom (Kammerknechtom). |
1564 | 17.5. Bol prijatý vojenská poriadok na ochranu banských miest a ich okolia pred Turkami. |
1566 | 10.5. Kolpachy (Banský Studenec) – osadu Banskej Štiavnice prepadli Turci a odvliekli 70 ľudí. |
1570 | 23.3. Zomrel Samuel Mikovíni – kartograf, zememerač, grafik… (*1686). |
1571 | Vypálenie Štefultova Turkami – martalovcami |
1571 | 9.1. Vzniklo Brennerovo ťažiarstvo. |
1584 | Prvá zmienka o tajchu Brenneštôlnianska. |
1586 | 29.12. Turecká posádka z Novohradu prenikla k Banskej Štiavnici. Uspokojila sa s rabovaním okolitých dedín. |
1587 | Vznikla evanjelická vyššia škola. |
1598 | 19.11. Banskoštiavnická mincovňa ukončuje svoju činnosť, ktorú začala niekedy po roku 1578, keď mesto Kremnica bránilo zavedeniu razby mincí na valcovacom stroji. |
17. storočie | |
1604 | V Hornej Bieber dedičnej štôlni použili prvé piestové čerpadlá. |
1606 | Začiatok štrajku baníkov. |
1608 | 12.7. Vzbura baníkov proti zadržiavaniu miezd. |
1609 | 24.8. Vypukla vzbura baníkov proti vyplácaniu miezd v devalvovanej mene. |
1619 | V Hornej Bieber dedičnej štôlni použili prvé čerpadlá poháňané koňmi. |
1621 | Mikulovský mier. Banské mestá získala cisárska správa. |
1625 | V Hornej Bieber dedičnej štôlni použili prvé čerpadlá s kývavým pákovým prevodom. |
1627 | 8.6. V Hornej Bieber dedičnej štôlni, prekop Daniel, vykonali prvý banský odstrel použitím čierneho strelného (pušného) prachu na iné ako vojenské účely. Odstrel vykonal Gašpar Weindl z Tirolska. |
1638 | Bol dokončený tajch Evička. |
1648 | 7.9. V Bitke pod Kalváriou banskoštiavnická jazda (mestská milícia na koňoch) odrazila útok tureckej jazdy. |
1649 | V meste bola zriadená jezuitská škola. |
1651 | Prvá zmienka o tajchoch Michalštôlnianske. |
1665 | 13.3. Palatín František Vešeléni poslal mýtnikovi v Kysuckom Novom Meste list v slovenčine v ktorom sa mu vyhráža, že ak ešte ublíži kupcom z Banskej Štiavnice, ktorý sú oslobodený od mýta, tak ho obesí pred jeho vlastným domom. |
1669 | 15.2. Jezuiti získali farský kostol. |
1675 | Bol zriadený banský súd. |
1679 | 22.4. Štefan Jóža a Pavol Sepeši so 400 kurucmi dobyli Banskú Štiavnicu. Vyrabovali mesto, podpálili Kammerhof, Kostol sv. Mikuláša (Nanebovzatia P.M.), nemocnicu a Dolnú ulicu. Nevynechali Hodrušu – osadu Banskej Štiavnice. |
1690 | Najúspešnejší rok Banskoštiavnickeho baníctva. Bolo vyťažených 29 ton striebra a 605 kg zlata. |
18. storočie | |
1703 | 18.11. Mikuláš Berčéni, veliteľ povstaleckej armády žiadal od Banskej Štiavnice výpalné 10 000 zlatých. Počas povstania Františka II. Rákociho. |
1700/1 | Postavenie prvého vodočerpacieho stroja poháňaného vodným kolesom – od strojmajstra Adama Ungera. |
1707 | 3.10. Ján Gottfried Hellenbach – komorský gróf nariadil armáde strieľať do štrajkujúcich baníkov. 11 mŕtvych a 20 zranených kvôli mzdám vyplácaným v devalvovanej mene. Po prísahe poslušnosti bola ostatným udelená milosť. |
1710 | Prvá zmienka o tajchu Banky. |
1710 | Skončila morová epidémia rokov 1709-10 ktorej podľahlo 6000 až 1000 ľudí (polovica obyvateľov mesta). |
1711 | Koniec Rákociho povstania – Povstanie Františka Rákociho (1703 – 1711). Návrat Evanjelikov. |
1713 | 16.5. Narodil sa Jozef Karol Hell (+11.3.1789). Strojmajster a konštruktér vodočerpacích strojov. |
1715 | Bol postavený tajch Veľká Vindšachta (1712-15). |
1720 | 15.5. Na Štiavnických Baniach sa narodil Maximilián Hell (+14.4.1792). Astronóm a matematik – jezuita. |
1723 | 4.10. Vo Viedni sa narodil Mikuláš Poda (+29.4.1798). Profesor matematiky a mechaniky na akadémii. Jeho prednášky vyšli tlačou a stali s učebnicami. |
1727 | 8.4. V Jáchymove – Božom Dare sa narodil Tadeáš Peithner (+2.6.1792). Iniciátor návrhu zriadenia Banskej akadémie, profesor baníctva, banského meračstva, komorského hospodárenia a autor učebníc. |
1731 | Bol dokončený tajch Veľká Kolpašská (1730-31). |
1735 | 23.10. Menovanie Samuela Mikovíniho imperátorom Karolom III. za cisársko-kráľovského geometra a prvého profesora baníckej školy so sídlom na Štiavnických Baniach. Škola zanikla v roku 1918. |
1737 | Bol dokončený tajch Bakomi (1735-37). |
1737 | Bol dokončený tajch Krechsengrund (Mačací) (1735-37). |
1738 | Bol postavený prvý vahadlový čerpací stroj Jozefa Karola Hella. |
1738 | 26.6. Narodil sa Ján Nepomuk Adámi (+22.5.1821). Profesor, historik, jezuita, knihovník Kráľovskej akadémie v Bratislave. |
1740 | Bol dokončený tajch Veľký Richňavská (1738-40). |
1742 | Prvá zmienka o tajchoch Horný a Dolný Komorovské. |
1743 | Bol dokončený tajch Moderštôlňa (Kopanice) (1740-43). |
1743 | Bol dokončený tajch Rozgrund (1743-44). |
1743 | 4.11. Zomrel Matej Kornel Hell (*1653). Strojmajster, vynálezca vahadlového čerpadla, staviteľ tajchov. |
1743 | 18.3. Zomrel Dávid Cvitinger – bibliograf a literárny historik (*cca 1673). |
1744 | Bol dokončený tajch Dolná Hodrušská (1743-44). |
1744 | Bol dokončený tajch Rozgrund (1743-44). |
1745 | Dokončenie stavby horného kostola Kalvárie. |
1746 | Bol dokončený tajch Malá Richňava. |
1747 | Prvá zmienka o tajchu Belianska. |
1747 | 4.4. Narodil sa Štefan Lumnitzer (+11.4.1806). Lekár a botanik. |
1751 | 3.6. Banskú Štiavnicu navštívil imperátor Sv. Ríše Rímskej Národa Nemeckého a manžel Márie Terézie František Lotrinský. Zdržal sa 11 dní, navštívil banské prevádzky a aj štôlňu Glanzenberg. |
1751 | Dokončenie a vysvätenie Kalvárie. |
1751 | Bol dokončený tajch Ottergrund. |
1755 | Do prevádzky bol uvedený prvý vzduchový čerpací stroj Jozefa Karola Hella. |
1759 | Bol dokončený tajch Červená studňa. |
1762 | 13.12. Imperátorka Mária Terézia vydala dekrét o zriadení Banskej Akadémie v Banskej Štiavnici. |
1763 | Bol dokončený tajch Malá Kolpašská. |
1764 | Banskú Štiavnicu navštívili princovia (budúci cisári) Jozef a Leopold s bratrancom princom Albertom. |
1764 | 1.9. Prvá prednáška na Banskej akadémii. Mikuláš Jacquin prednášal chémiu. Kráľovský banský radca s ročným dôchodkom 2000 zlatých. |
1768 | 11.2. Zomrel Matej Zipser – hlavný banský správca Vindšachty, zaviedol priečne dobývanie. |
1770 | Prvá zmienka o tajchu Halča. |
1770 | Prvá zmienka o tajchoch Goldfusských. |
1770 | 3.4. Vyššia banská škola založená 13.12.1762 bola imperátorkou Máriou Teréziou povýšená na akadémiu. |
1773 | Jezuiti odišli z mesta a školu prevzali piaristi. |
1777 | Evanjelická vyššia škola sa stala gymnáziom – známa ako evanjelické lýceum. |
1779 | Bol dokončený tajch Počúvadlo (1775-79). |
1779 | 21.1. Zomrel (vo Florencii) Krištof Traugott Delius – profesor akadémie. |
1781 | Vyhlásenie Tolerančného patentu (1781) |
1781 | Umiestnenie bleskozvodu na Pracháreň – jeden z prvých bleskozvodov vo vtedajšom Uhorsku |
1782 | 19.3. Začala sa razba dedičnej štôlne Jozef dokončenej 5.9.1878 do dĺžky viac ako 16 km. Oslavy dokončenia trvali do 21.10.1878. – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa I.) Svetové dedičstvo UNESCO. |
1783 | 6.6. Banskú Štiavnicu navštívil imperátor Sv. Ríše Rímskej Národa Nemeckého Jozef II. Mesto opustil hneď na druhý deň bez rozlúčky. Sklamanie z návštevy je pripisované meškaniu imperátora a nedočkavosti vítačov potúžených Pukančinou. |
1783 | 22.4. Dôsledkom zemetrasenia v Banskej Štiavnici bol nárast teploty termálneho prameňa Vyhne. |
1787 | 21.10. Narodil sa Jozef Jonáš (+1.2.1821). Mineralóg, múzejník, zakladateľ mineralogickej spoločnosti a časopisu venovaného prírodným vedám. |
1788 | Banská Štiavnica a Banská Belá sa spojili do jedného mesta. Zastupiteľstvo malo 100 členov, v pomere 80-20 v prospech BŠ. Spojenie pretrvalo do roku 1848. Druhý krát sa spojili v roku 1867 do 50-tych rokov 20. storočia. Označenie súmestia na budove radnice pretrvalo do dnešných dní. |
1789 | 20.5. Zomrel Ján Severini (*23.6.1716). Polyhistor a pedagóg. |
1789 | 11.3. Zomrel Jozef Karol Hell – strojmajster a vynálezca vodočerpacích strojov (*16.5.1713). |
1792 | 2.6. Vo Viedni zomrel Tadeáš Peithner (*8.4.1727). |
1794 | Začiatok stavby evnajelického a.v. kostola, dokončený 1796, staviteľ F. Sivák, projektant J.S. Thaller, v zmysle tolerančného patentu. |
1798 | 29.4. Vo Viedni zomrel Mikuláš Poda (*4.10.1723). Profesor matematiky a mechaniky na Akadémii. |
19. storočie | |
1806 | Požiar v Banskej Štiavnici, zhorelo 85 domov, vrátane kostola sv. Mikuláša. |
1806 | Po požiari nastáva klasicisticko-empírová paladinistická prestavba kostola sv. Mikuláša architektom J.S. Thallerom (ten istý čo aj evanjelický). Pravdepodobne pri nej došlo k zmene patrocínia zo sv. Mikuláša na Nanebovzatie Panny Márie. |
1806 | 9.7. Narodil sa Ján Kachelman (+28.11.1873). Právnik a historik. V rokoch 1853-1867 vydal trojzväzkové dielo o dejinách baníctva v Stredoslovenskej banskej oblasti. |
1806 | 21.12. Narodil sa Ľudovít Matej Šuhajda (+11.7.1872). Pedagóg, publicista, autor proslovenskej knihy Maďarizmus v Uhorsku z právnej, historickej a rečovej stránky. |
1807 | 30.8. Rozhodnutím imperátora Františka I. sa na baníckej akadémii otvoril odbor lesníctvo – prvý svojho druhu v monarchii. |
1810 | 16.5. Vznikla Učená spoločnosť banského okolia, ktorá neskôr podnietila vznik Slovenskej katedry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. |
1810 | Vznikla Dolná botanická záhrada. (dnes – 2024 trvalo neprístupná) |
1812 | 17.1. Narodil sa Daniel Gabriel Lichard (+17.11.1882). |
1813 | 5.8. Vypukol štrajk baníkov, kvôli devalvácii meny. Baníci sa sťažovali aj vo Viedni. Potlačené vojensky. |
1817 | 26.10. Vo Viedni zomrel Mikuláš Jozef Jacquin (*14.2.1826). Prvý profesor Akadémie, chemik a botanik. |
1817 | 8.6. V Dolnom Kubíne sa narodil Andrej Radlinský (+26.4.1879). Ako kňaz v Banskej Štiavnici založil: Slovenskú besedu, Spolok miernosti, Ochotnícke divadlo, Sporiteľňu a Ženský spolok. |
1820 | 30.3. V Krupine sa narodil Andrej Sládkovič Braxatoris (+20.4.1872) |
1825 | 12.7. Narodil sa Gustáv Richter (+4.2.1902). Profesor, konštruktér, vynálezca pneumatického vŕtacieho kladiva ktoré sa skúšalo pri razení dedičnej štôlne Jozef (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa I.)). Získalo zlatú medailu na technickej výstave v Terste. |
1825 | 14.2. Narodil sa Ján Seberini (+19.1.1915) ev. spisovateľ, profesor práva vo Viedni. |
1827 | 2.4. V Beckove sa narodil Dionýz Štúr (9.10.1893). Mineralóg. Oddelenie mineralógie SBM sa pôvodne volalo Múzeum Dionýza Štúra. |
1831 | Epidémia ruskej cholery postihla mnoho obyvateľov. |
1833 | Bol dokončený tajch Klinger (1829-1833). |
1837 | 21.9. Vo Vindšachte (Štiavnické bane) bola otvorená prvá prevádzka na pletenie oceľových lán na svete. |
1841 | 19.11. V Bzenici sa narodil Andrej Kmeť (+16.2.1908 Martin) Kňaz, archeológ, botanik, zberateľ, zakladateľ SNM. |
1844 | 1.5. Slovenské divadlo v Banskej Štiavnici uviedlo svoju prvú hru Čech a Nemec. |
1845 | Na piaristickom gymnáziu bola latinčina nahradená maďarčinou. |
1845 | 23.5. Mária Pischlová sa v evanjelickom kostole vydáva za Juraja Görzsa. |
1847 | 24.2. Narodil sa Alexander Hell – botanik, profesor na gymnáziu v Banskej bystrici, Trenčíne a Kremnici. |
1848 | 19.5. Začiatok úpadku akadémie – Banskú akadémiu opustilo 133 slovenských, českých a nemeckých študentov z dôvodu stúpajúceho maďarského šovinizmu a národnostných útokov. |
1848 | 5.4. Daniel Gabriel Lichard vydáva v Skalici prvé číslo Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. |
1849 | 21.1. Pri Hodruši – osade Banskej Štiavnice prebehla bitka medzi cisárskym vojskom generála Čoriša a honvédsko-gardistickým Arthura Görgeia. |
1849 | Bola zavedená dočasné verejná správa, čím končí status Slobodného kráľovského mesta. Mesto prišlo o správu súdov, daní a školstva ktoré prešli štátu. Úradným jazykom sa stala maďarčina. |
1850 | 14.3. Vyšlo prvé číslo týždenníka Cyrill a Method so záhlavím Katolícky časopis pre cirkev a školu. Redaktor: Ján Palárik, vydavateľ: Andrej Radlinský. |
1851 | Vyhorelo evanjelické lýceum. |
1852 | 16.2. Začalo sa povstanie baníkov, potlačené vojensky. |
1852 | 7.6. Banskú Štiavnicu navštívil imperátor František Jozef. Pri tej príležitosti oslobodil 31 hodrušských vzbúrencov a rozprával sa s nimi plynulou slovenčinou. |
1857 | 10.2. Zomrel Ján Seberini (*1.1.1780) – zakladateľ ev. lýcea. |
1862 | 13.4. Narodil sa Ľudovít Izák (+16.3.1927). Známy ako Miloš Lihovecký – zbormajster a skladateľ. |
1866 | 11.10. Imperátor František Jozef prijal vo Viedni delegáciu Matice Slovenskej. Okrem iných tam bol Ján Seberini. |
1868 | 11.7. Na baníckej a lesníckej akadémii sa začalo vyučovať po maďarsky, napriek väčšinovej neznalosti tohto jazyka. Pôvodná nemčina vymizla behom troch rokov. |
1872 | Zanikli cechy. |
1872 | 11.7. Zomrel Ľudovít Matej Šuhajda (*21.12.1806). Pedagóg, publicista, autor proslovenskej knihy Maďarizmus v Uhorsku z právnej, historickej a rečovej stránky. |
1873 | 28.11. Zomrel Ján Kachelman (*9.7.1806). Právnik a historik. V rokoch 1853-1867 vydal trojzväzkové dielo o dejinách baníctva v Stredoslovenskej banskej oblasti. |
1874 | 27.9. V Mestskom divadle sa hralo posledné slovenské predstavenie. Maďaróni hlučnými protislovenskými protestami vyvolali všeobecnú ruvačku a predstavenie bolo predčasne ukončené. |
1876 | Bola založená Kupecká učňovská škola. |
1879 | 9.1. Požiar v bani Leopold v Hodruši – osade Banskej Štiavnice zabil 20 ľudí. |
1881 | Vznik Spolku Červeného kríža v Banskej Štiavnici. |
1881 | 20.1. V Jasove zomrel Gustáv Faller (*2.3.1816). Banský inžinier a historik, profesor Akadémie. |
1884 | Bola založená Remeselná učňovská škola. |
1899 | 8.3. Narodil sa Jozef Kollár – maliar (+21.10.1982). |
20. storočie | |
1900 | Slávnostné otvorenie budovy Bansko-hutníckeho odboru 30.6.1900. (budova chemická) |
1902 | 4.2. Zomrel Gustáv Richter – banský konštruktér. |
1903 | 18.11. Narodil sa Ľudovít Kneppo (+20.9.1983). Elektrotechnik, vynálezca. |
1905 | 13.11. Narodil sa Ján Gonda (+16.7.1993). Mechanik, profesor SVŠT v BA, vedúci predstaviteľ SAV. |
1905 | 19.10. V Čiernom Balogu sa narodila Alžbeta Göllnerová-Gwerková (+18.12.1944). Literárna vedkyňa, historička a prekladateľka z maďarčiny. Popravaná nacistami za účasť v SNP. |
1907 | 30.1. Na Štefultove sa narodil Jozef Horák (+11.6.1974). Spisovateľ, učiteľ a riaditeľ školy. |
1909 | Prvé maturitné skúšky na piaristickom 8 ročnom gymnáziu. |
1911 | Dokončenie výstavby budovy laboratórií. |
1914 | 25.7. Narodil sa Vladimír Bahna (+19.10.1977). Filmový režisér. |
1915 | Mestské zastupiteľstvo konštatovalo biedu v meste v dôsledku neúspechov R-U v 1. sv. vojne. |
1916 | Tabaková továreň odovzdala medené kotly a časti strojov na výrobu nábojníc v 1. sv. vojne. |
1918 | 17.1. Štrajk zamestnancov železníc, potlačený armádou. |
1918 | V dôsledku porážky R-U v 1. sv. vojne promaďarsky zmýšľajúci predstavitelia mesta a akadémie zorganizovali odsun inventáru a zbierok Akadémie, Bratskej pokladnice a Mestského múzea a archívu do Maďarska. |
1919 | Maďarské kráľovské katolícke gymnázium zaniklo. |
1919 | Vysoká škola banícka a lesnícka odchádza do Šoprone. |
1919 | Príchod vojska Československej republiky zabránil vypraveniu posledného vlaku so zbierkami Akadémie. |
1919 | 6.6. – Maďarská republika rád zaútočila na Slovensku a ovládla Banskú Štiavnicu, kde zriadila direktórium a vyhlásila znárodnenie. Z mesta bola 10.6. vytlačená Československou armádou vedenou generálom Jozefom Šnejdárkom. |
1919 | Bolo zriadené Štátne reálne gymnázium Andreja Kmeťa. Budova nesie znak ČSR a názov dodnes, hoci gymnázium odvtedy sídli v tretej budove – najprv na ulici Gwerkovej Göllnerovej a neskôr na Kolpašskej. |
1922 | Národnostné zloženie obyvateľstva bolo nasledovné: k slovenskej národnosti sa hlásilo 87,9 % obyvateľov mesta, k maďarskej 10,2 %, nemeckej 1,7 % a ruskej 0,02 %., |
1923 | 1.1. Vznikol okres Banská Štiavnica. |
1928 | Bolo dokončených 7 Kysihýbelských tajchov. |
1935 | Prvý „moderný“ Salamander. |
1944 | 26.9. Bolo partizánmi popravených 83 slovenských Nemcov pochádzajúcich z obcí Píla a Veľké pole ktorých sem priviezli vlakom. Sú pochovaní v masovom hrobe na cintoríne Pod Novým zámkom. |
1946 | Zriadenie Rudných baní n.p. V najväčšom rozmachu zamestnávali len v Banskej Štiavnici 1500 1600 zamestnancov. |
1946 | Remeselná učňovská škola sa spojila s Kupeckou učňovskou školou na Štátnu učňovskú školu. |
1946 | Vzniklo Stredné odborné učilište banícke. |
1949 | 28.10. Bola spustená prevádzka na Trati mládeže, na ktorej pracovalo 47 162 mladých ľudí z ČSR, Francúzka, Bulharska, Albánska, Poľska, Ukrajiny, Rakúska, Maďarska, Nórska, Alžírska, Anglicka a Indie. Cudzincov bolo 1600. Trať má dĺžku 20,3km, dva mosty, tri viadukty a 1,5km tunel. Do prevádzky bola uvedená za prítomnosti prezidenta ČSR Klementa Gottwalda. |
1961 | Vzniklo Stredné odborné učilište lesnícke. |
1970 | 28.2. Zomrel Jaroslav Augusta – učiteľ, maliar a publicista (*4.9.1878). |
1972 | Spevokol Štiavničan vznikol oficiálne v apríli tohto roku. Prvým zbormajstrom bol Ján Jakubík. |
1977 | 4.3. Zomrel František Jozef Turček – zoológ a ekológ (*3.12.1915). |
1978 | 22.2. Bolo vládou prijaté uznesenie 58/1978 na záchranu a ďalší rozvoj Banskej Štiavnice. |
1982 | Na Glanzenbergu bola objavená importovaná keramika z rímskej ríše. |
1982 | 21.10. Zomrel Jozef Kollár (*8.3.1899). Maliar. |
1991 | Začala sa likvidácia Rudných baní n.p. pre vysoké výrobné náklady. |
1992 | 19.11. Vznikol Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Prvý banícky spolok na Slovensku. Prvým predsedom sa stal JUDr. Ing. Jozef Karabelly a mal 50 členov. |
1993 | Hell, s.r.o. ukončuje ťažbu polymetalických rúd. |
1993 | Salamander sa koná každoročne v piatok druhého septembrového týždňa. |
1993 | 11.12. Banská Štiavnica bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO ako Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia (historické jadro mesta a vodohospodársky systém) v Cartagene. Pod číslom 400. |
1994 | Prvý rok od počiatku vzniku mesta, kedy na území mesta nefunguje žiadna aktívna baňa. Mesto prenajíma dobývací priestor bani Rozália, ktorá ešte v roku 2021 fungovala, ale ťaží z Hodrušskej strany kde aj sídli. |
1994 | Bola zriadená Súkromná hotelová akadémia Slovakia. |
21. storočie | |
2000 | Bolo zriadené Katolícke gymnázium sv. Františka Assiského. |
2002 | 1.4. Účinnosť nadobudol zákon 100/2002 Z.z. Zákon o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice a okolia. |
2008 | Stredné odborné učilište lesnícke sa spojilo so školou obchodu a služieb na SOŠ obchodu a služieb. Tá nesledne na SOŠ služieb a lesníctva. |
2021 | Rudné bane sa presťahovali z Banskej Bystrice do Banskej Štiavnice 15.4.2021. |
2022 | Sídlo Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. bolo zmenené z Banskej Štiavnice na Bratislavu. |