Historická galéria

Banská Štiavnica poskytuje fotografom svojim unikátnym zasadením do kopcovitého terénu mnoho možností pre fotografovanie mesta z najrôznejších uhlov a výšok. Či už z vyhliadky na Červenej studni, z kopca Paradajz či Tanád, sedla Rosniarok, z Glanzenbergu, kalvárskeho Ostrého vrhcu, z  Trojičného vrchu, z kopca Schindlberg i z majestátneho Sitna alebo z Frauenbergu, na ktorom sa týči Nový zámok. Domáci fotografi už verne poznajú okolie mesta a možnosti, ktoré poskytuje. Odfotiť pekný pohľad na mesto už nie je problém, výzvou však je odlíšiť fotografiu od tuctu rovnakých prostredníctvom zaujímavého počasia. Byť v správny čas na správnom mieste vždy bolo a bude rozhodujúce, keď je fotograf samozrejme pripravený.

Pohľad na mesto z Resly, v popredí Starý zámok a historické centrum, v pozadí Kalvária.

Výhľad z Nového zámku, v popredí židovský cintorín, tabaková továreň na Dolnej ulici, obe zvonice na evanjelickom i katolíckom cintoríne, stará železničná stanica a pasienky, na ktorých dnes stojí sídlisko Drieňová.

Výhľad pravdepodobne zo strechy dnešnej Strednej lesníckej školy. Budova v pravom rohu je kláštor, z ktorého je možné dnes vidieť len odkryté základy. Tento pohľad je dnes už blokovaný gigantickými sekvojovcami mamutími a budovou bývalého Štátneho gymnázia Andreja Kmeťa.

Veža Nového zámku je miestom nanapodobiteľného výhľadu na historické mesto a jeho okolie. Čo je pochopiteľné, keďže ide o pevnosť, ktorá poskytovala dokonalý výhľad na okolie mesta, ktoré bolo v 16. storočí vystavené tureckému nebezpečenstvu. Z veže Nového zámku trúbením oznamoval strážnik čas a pozoroval vrchol Sitna, na ktorom bol vatrár pripravený podať správu o blížiacom sa nepriateľovi.

Fotograf si pri tomto zábere vyšiel na prechádzku pod kopec Paradajz. I v dnešných dňoch sa tam na turistickom chodníku nachádza pekná rozhľadňa s podobným výhľadom.

Unikátna fotografia z obdobia tesne po roku 1945 ukazuje budovu bývalého Štátneho gymnázia Andreja Kmeťa, ktorá bola zničená pri ústupe nemeckých vojsk podmínovaním. Troskami budovy ustupujúce vojsko znemožnilo nepriateľskej armáde prenasledovanie. Rovnako skončila aj Belianska brána.

Veža Starého zámku poskytuje rovnako zaujímavé pohľady do historického centra, na strechy a veže Kostola sv. Kataríny, historickej radnice i Evanjelického kostola.

Dostať sa na miesto s krásnym výhľadom vyžaduje aj dobré vzťahy s ľuďmi. Fotografia vznikla v niektorej zo súkromných záhrad nachádzajúcich sa na kopci vedľa citorína.

Štiavnica, ako ju dnes poznáme, sa začala formovať od polovice 15. storočia, kedy mesto utrpelo tri silné rany – zemetrasenie, mocenské boje o uhorský trón a rozsiahly požiar. Bohatstvo Štiavnice bolo vždy nutné chrániť, o to viac, keď stredné Slovensko v 16. storočí ohrozovala expanzia Osmanskej ríše.  Románska trojloďová bazilika bola prestavaná na pevnosť, ktorú dnes poznáme ako Starý zámok, na vrchu Frauenberg bola vystavaná obranná pevnosť známa ako Nový zámok. Mesto obohnali dvoj prstencovým opevnením s mnohými väčšími či menšími bránami, z ktorých sa do dnes zachovala len Piarska brána. Na dnešnej Dolnej ulici sa zachoval malý kostolík sv. Alžbety, ktorý bol pôvodne v čase hrozby prestavaný na Antolskú bránu. Belianska brána bola predposlednou stojacou bránou, zničená bola koncom 2. svetovej vojny pri ústupe nemeckých vojsk. Stála pri Botanickej záhrade.

Starý zámok, pohľad z Resly.

Starý zámok, pohľad z Vodárenskej ulice.

Fotomontáže sa robili aj v minulosti. Jedným z dôkazov je táto fotografia Starého zámku, na ktorej autor vytvoril rovné schodisko, ktoré v skutočnosti nikdy neexistovalo.

Nový zámok je veľmi fotogenický a kreslilo ho hádam každé dieťa na základnej škole. Krásny výhľad sa naskytne každému návštevníkovi cintorínov nad Piarskou bránou.

Nový zámok po 2. sv. vojne nevyzeral vábne. Fasáda bola značne zdemolovaná. Zaujímavé je drevené schodisko vedúce do vyvýšených vstupných dverí. Studňa sa pri Novom zámku nachádza dodnes, kým komíny zo strechy už zmizli.

Antolská brána sa nachádzala na Dolnej ulici a križovala cestu pri kostolíku sv. Alžbety. Vznika prebudovaním hlavnej lode pôvodne väčšieho kostola, dnešný kostolík je len presbytérium bývalého kostola.

Medzi hornou a dolnou botanickou záhradou chránila Štiavnicu Belianska brána. Jej osud sa spečatil na konci 2. sv. vojny. Vybuchol v nej ustupujúci nemecký tank, ktorý zasiahla pravdepodobne protitanková strela ruského vojaka.

Už spomínaný výhľad z cintorína bol v minulosti ešte pútavejší. Piarska brána prišla o jednu svoju bočnú vežu výstavbou hlavnej cesty. Múr cintorína na opačnej strane cesty, kde predtým stála bočná veža, je pôvodné opevnenie Banskej Štiavnice.

Dnes už neexistujúci Dolný Rubigallovský majer v minulosti ustúpil kolosálnej Tabakovej továrni, ktorej budova stojí do dnešných dní.

Fotografia z roku 1869 ukazuje, že Dolný majer bol skutočnou pevnosťou.

Sakrálna architektúra tvorí nedielnu súčasť Banskej Štiavnice. Či už je to maličký kostolík sv. Alžbety na Dolnej ulici, prebudovaný pôvodný farský kostol (dnešný Starý zámok) alebo dnešný farský Kostol nanebovzatia Panny Márie, známy aj ako „nemecký“ podľa reči, v ktorej sa v ňom kázalo. „Slovenským“ je prezývaný kostol sv. Kataríny, pre mnohých je to najkrajší štiavnický kostol. Kostol sv. Kataríny sa v meste vybudoval ako náhrada za farský kostol, ktorý sa zmenil na pevnosť „Starý zámok“. Evanjelický kostol na Radničnom námestí sa so zákazom mať vežu vyrovnal mohutnou kupolou a je ako jediný súčasťou radovej zástavby. Kostol Panny Márie snežnej sa nachádza pod Novým zámkom, neďaleko Piarskej brány a dnes slúži ako dom smútku. Nad mestom sa na Ostrom vrchu do neba vypína komplex Kalvárie. Je miesto, ktoré sa ako posledné lúči so zapadajúcim slnkom, kedy už je centrum Štiavnice skryté v tieni Paradajzu a Tanádu.

Kostolík sv. Alžbety po zbúraní Antolskej brány.

Kostolík sv. Alžbety na Dolnej ulici, dnes je kostolík obkolesený panelákmi.

Kostol sv. Alžbety bol postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďová gotická stavba pri mestskej nemocnici. V r. 1574 bol pri opevňovaní mesta proti Turkom prestavaný na bránu nazývanú krupinskou, budínskou či antolskou. Pri rozširovaní cesty v r. 1879 bola zbúraná a pozostalé presbytérium slúžilo ako sklad. V r.1894-95 bolo upravené v novogotickom slohu na kostol s vežičkou, ktorú postavili nad štítom.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (tzv. nemecký) bol pôvodne zasvätený sv. Mikulášovi. Postavený bol v prvej polovici 13. storočia. Svojou pozíciou vyznačoval dolnú časť pôvodnej mestskej zástavby.

Pohľad na prednú časť farského kostola z Ružovej ulice. V popredí sú zreteľné strechy z dreveného šindlu.

Kostol v minulosti utrpel viacero rán osudu.  Utrpel veľké škody požiarmi v rokoch 1679 (zhorel hlavný oltár i strecha) a 1806 (po poslednom rozsiahlom požiari získal kostol dnešný vzhľad).

Kostol sv. Kataríny bol označovaný aj ako “slovenský” alebo ako “kostol baníkov”. Postavený bol pri radnici na spojnici hlavných ciest v druhej polovici 15. storočia.

Priečelie kostola sv. Kataríny z uličky medzi bývalým kláštorom (neskôr ľudovou dievčenskou školou) a Zwittingerovým domom.

Príchod z Kmeťovej ulice na Radničné námestie je výnimočný. Privítajú vás veže Kostola sv. Kataríny, historickej radnice i Starého zámku.

Evanjelický kostol  bol postavený vďaka Tolerančnému patentu Jozefa II. za vlády Františka II. v roku 1796.

Evanjelický kostol však nemohol mať vežu, ako je zvykom na katolíckych kostoloch, taktiež musel byť začlenený do mestskej zástavby.

V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. V roku 1580 bola ku kaplnke pristavaná loď na náklady mesta. Po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel následkom zásahu delostreleckým granátom.

Kostol po 2. svetovej vojne prišiel o strechu, vežička na kostole chýba dodnes. Kostol dnes plní funkciu domu smútku.

Kalvária bola postavená v zložitom teréne na vrchu Scharfenberg – Ostrý vrch. Postavená bola na základe žiadosti jezuitského pátra Františka Pergera v rokoch 1741 až 1751.

Kalvária je v dnešných dňoch v rekonštrukcii. Je prístupná návštevníkom a je ikonou, ktorá neodmysliteľne k Banskej Štiavnici patrí.

Rímsko-katolícky farský kostol sv. Anny v Štefultove, jeho stavba prebehla v rokoch 1797 až 1799, vysvätenie kostola sa uskutočnilo 17. novembra 1799.

Interiér kostola sv. Anny v Štefultove.

Kostolík v miestnej časti Banskej Štiavnice – osada Banky.

Banská Štiavnica je nielen strieborná, ale je tiež mestom študentov. K rozvinutému baníckemu mestu školy neodmysliteľne patrili, či už to boli školy cirkevné, mestské, základné, učňovské, stredné, lýceá, gymnáziá i vysoké. Najväčšou pýchou Štiavnice je Banícka a lesnícka akadémia, ktorá vychovávala banských a lesných odborníkov až do 24. apríla 1919, kedy bola presťahovaná do maďarského mesta Šoproň. V štiavnických školách sa vyučovalo v latinčine, nemčine, maďarčine i slovenčine. Profesori v nich prednášajúci, hlavne na Baníckej a lesníckej akadémii, patrili medzi svetové kapacity, čo len dokresľuje význam Banskej Štiavnice vo vtedajšej Európe.

Fotografovanie budov Baníckej a lesníckej akadémie je v tejto dobe problematické. Vegetácia vysadená okolo budov v Botanickej záhrade vyrástla do úctyhodných rozmerov a  výhľad na budovy zakrýva. Existuje len málo starých fotografií škôl, ktoré by sa dali dnes odfotografovať bez prítomnosti hustej vegetácie, blokujúcej výhľady.

Pohľad na budovy akadémie pred postavením Štátneho reálneho gymnázia Andreja Kmeťa.

Banícku akadémiu zriadili na základe návrhu Dvorskej komory na “zriadenie vysokej školy pre štúdium banských vied s koncepciou teoreticko-praktického vyučovania”. Mária Terézia ho následným rozhodnutím z 13. decembra 1762 rešpektovala a nariadila školu založiť na najvhodnejšom mieste – v Banskej Štiavnici. Banícka akadémia, ktorú v roku 1846 premenovali na Banícku a lesnícku akadémiu, bola viac ako 150 rokov pýchou “strieborného mesta” pod Sitnom. Po zvýšení počtu poslucháčov vystúpila do popredia otázka nedostatku učebných priestorov. Preto v rokoch 1890 až 1912 v areáli hornej Botanickej záhrady vybudovali tri honosné budovy pre lesnícky odbor, bansko-hutnícky odbor a chemické laboratóriá.

Pohľad veľmi podobný dnešnému, rozdiel je hlavne v bujnej vegetácii, ktorá z veľkej časti zakrýva budovy akadémií.

Budova lesníckeho odboru.

Základný kameň budovy položili roku 1888. Do základného kameňa vložili puzdro obsahujúce pamätné dekréty, medzi ktorými bol odpis ministerského výnosu o povolení výstavby novej budovy a menoslov a vlastnoručné podpisy profesorov, výpomocných profesorov a študentov baníctva a lesníctva v školskom roku 1887/1888. Základný kameň je poznačený, aby ho bolo možné v prípade potreby vybrať. Slávnostné otvorenie budovy sa uskutočnilo v roku 1892. Dnes v budove sídli Stredná škola lesnícka.

Budova baníckeho odboru.

Dokončená bola v roku 1899. Presťahovali do nej katedry bansko-hutníckeho odboru. Na prvé poschodie čiastočne presťahovali a dočasne umiestnili Katedru chémie pre bansko-hutnícky odbor. Celkové náklady veľkolepého riešenia dvojposchodovej budovy s tromi dvornými krídlami a so zvýrazneným vchodom a portikou s jónskymi hlavicami boli 737 000 korún. V budove dnes sídli SPŠ Samuela Mikovíniho.

Budova laboratórií.

Priestory dvoch nových budov študentom dvoch katedier chémie nestačili, navyše exhaláty plynov a pary z laboratórií škodili profesorom, pracovníkom i študentom ostatných katedier. Zámer na postavenie samostatného pavilónu s chemickými katedrami sa zrodil už v roku 1891. V roku 1911 od mešťana Paulíka banský erár odkúpil pozemok, na ktorom nešťastnou nehodou 26. októbra 1911 pri búracích prácach zahynul profesor hutníctva farebných kovov Július Farbaky. V roku 1912 dokončili výstavbu budovy s najmodernejším zariadením a vybavením. Získala označenie Ústav chémie.

Reálne gymnázium Andreja Kmeťa, medzi domácimi budova známa ako “banícka škola”.

Budovu postavili v roku 1913 a 1914 pre potreby gymnázia za podpory štátu (650 000 korún), mesta (venovali stavebný kameň) a piaristov (dali k dispozícii záhradu). Časť finančných prostriedkov sa získala zbierkami. Výučba sa v novej budove začala v novembri 1914. Vyučovanie bolo prerušené od roku 1920 do roku 1925, dôvodom boli trhliny v obvodovom murive. V roku 1945 ustupujúce nemecké vojsko značne poškodilo stredný trakt budovy. Po vybudovaní novej budovy gymnázia vedľa ihriska na Hornom majeri sa do priestorov tejto budovy v roku 1952 nasťahovala Vyššia priemyselná škola banícka.  Do konca školského roka 2007/2008 v budove sídlila Stredná priemyselná škola Samueala Mikovíního, ktorá sa zlúčila so SPŠ Samuela Stankovianskeho a presťahovala sa do budovy bývalého bansko-hutníckeho odboru.

Evanjelické lýceum má za sebou (rovnako ako väčšina budov) zaujímavú históriu, žiaľ i smutnú prítomnosť. Trojposchodová budova vznikla prestavbou dvojposchodového renesančného objektu, ktorý vznikol zlúčením dvoch gotických domov. Lýceum bolo slávnostne otvorené v roku 1830. Počas svojej histórie zastrešilo lýceum pôsobenie mnohých dôležitých literátov, profesorov a pedagógov. Vyštudovali ho i slávni básnici – Andrej Sládkovič, Sándor Petöfi, Emil boleslav Lukáč a iní.

Lyceálny internát (neskôr tzv. Centrálka) stojí od roku 1912 v hornej časti Svätotrojičného námestia. Budova slúžila ako internát pre študentov Evanjelického lýcea. Po zániku lýcea v roku 1919 ju obývali študenti Učiteľského ústavu.

Pri Evanjelickom lýceu v roku 1880 začali z absolventov pripravovať budúcich učiteľov. V roku 1908 sa od lýcea osamostatnil Evanjelický učiteľskú stav, pre ktorý v roku 1909 – 1910 postavila banskobystrická firma Hudec & Rosenaer budovu, ktorá stojí do dnešných dní.

Dievčenský ústav sídlil v objekte bývalého kláštora. Objekt je reprezentantom pôvodne meštianskeho domu, ktorý neskôr prebudovali pre potreby kláštornej a školskej prevádzky.

Chlapčenská škola.

Mestská verejná odborná škola pre ženské povolania.

Farebné a drahé kovy lákali do štiavnických kopcov ľudí od dávnych čias. Ťažili tu už Kelti v dobách pred naším letopočtom, neskôr Germáni i Slovania. Hradisko na Sitne je datované do rokov 1000 až 700 pred naším letopočtom, oblasť Banskej Štiavnice a jej okolia teda osídlená bola. Do akej miery však už jasné nie je. Aktívna banská činnosť za vyše 2000 rokov zakryla možné archeologické lokality tisíckami ton banského odpadu. Haldy pri vstupoch do štiavnického podzemia už príroda prijala za svoje a často krát sú v teréne nerozpoznateľné. Baníctvo prešlo veľkým vývojom a od povrchovej ťažby sa baníci ťažkou prácou dostali až do hĺbky. Fotografie zachytávajú len posledných sto rokov banskej činnosti v našom regióne. Zdokumentované sú portály baní, práca baníkov v podzemí, hutnícke prevádzky…

Klopačka

Jednoduchá dvojposchodová renesančná vežová stavba je najcennejšou a najtypickejšou baníckou stavbou svojho druhu na Slovensku. Je ňou klopačka ozdobená cenným umeleckým kamenným reliéfom z roku 1681. Pôvodne v klopačke sídlila charitatívna organizácia Bratská banícka pokladnica, ale bolo tu i malé banícke väzenie. Z veže sa klopalo na drevenú dosku, ktorej zvuk sa niesol mestom. Klopalo sa pri fáraní, baníckych parádach, pohreboch baníkov i na poplach pri požiari.

Klopačka – pohľad na zadnú časť budovy

Klopanie

Pohrebný sprievod pod Klopačkou

Portál štôlne Michal

Portál Svätotrojičnej štôlne

Ústie štôlne Glanzenberg v centre mesta

Šachta Maximilián

Práca baníkov v ťažkých podmienkach

Fáranie do šachty s karbidkami v rukách

Vŕtanie

Vŕtanie

Pracháreň – sklad pušného prachu

Vytláčanie vozíkov

Vytláčanie vozíkov

Vytláčanie vozíkov zo Svätotrojičnej štôlne

Vysýpanie vozíka s hlušinou na haldu.

Huta

Huta

Banícka nemocnica pod Kalváriou

Kammerhof – sídlo komorských grófov

Radničné námestie sa rozprestiera okolo radnice, kostola sv. Kataríny a Fritzovho domu. Nie je to tradičné námestie, aké poznáme z iných miest, nejde o rozsiahle ohraničené priestranstvo, o to je však zaujímavejšie. Pôvodne bolo väčšie a zbiehali sa naň všetky cesty prechádzajúce Štiavnicou, bolo priestranné, hoci zasadené do zložitého terénu. Dnešná podoba námestia vznikla postavením radnice a kostola sv. Kataríny koncom 15. storočia, kostol oddelil túto časť dnešného historického centra od Námestia sv. Trojice. Radničné námestie si naďalej uchováva označenie „námestie“ je však vyplnené krásnymi historickými budovami a cestami vyloženými mačacími hlavami.

Tradičný pohľad na Radničné námestie s tromi vežami.

Radnica

Radnica, pohľad od budovy Pražovne.

Kostol sv. Kataríny, pohľad od Žemberovského domu.

Krstiteľnica v Kostole sv. Kataríny.

Fritzov dom.

Obchodík sídliaci vo Fritzovom dome.

Deuschov dom.

Pohľad na zadnú časť Fritzovho domu, dnes už úplne zmenený pohľad. Domy na fotografii v hornej časti už patria k Dolnej ružovej ulici.

Predchodca dnešného “Hríbu”.

Evanjelický kostol.

Bývalý kláštor, neskôr Dievčenský ústav.

Pražovňa – Sumeghov dom.

Neurathov dom pod Starým zámkom.

V kopcovitom teréne, na viac ako 10 metrov vysokej halde banského odpadu zo štôlní ústiacich po oboch stranách námestia, stoja v dvoch radoch mohutné meštianske domy. Medzi nimi sa do neba týči morový stĺp. Svätotrojičné námestie, ako ho poznáme dnes, prešlo mnohými zmenami a mení sa i dnes. Domy boli pôvodne v gotickom štýle (jednoposchodové a užšie), až v 16. a 17. storočí prešli domy bohatých mešťanov (Rubigallus, Hellenbach, Baumgartner…) mohutnými úpravami a dostali renesančnú podobu, klenby sú pozostatkom gotického slohu. Väčšinu domov zdobí na priečelí nad bránou erb rodiny, ktorej dom patril. Súsošie sv. Trojice dominuje námestiu, postavené bolo v druhej polovici 18. storočia. Dnešný stĺp nahradil pôvodný jednoduchý barokový stĺp, ktorý vztýčili hneď po ústupe epidémie v roku 1711. Na námestí sa konali veľké trhy s poľnohospodárskymi produktmi a remeselnými výrobkami. I dnes, počas kultúrnych podujatí je námestie miestom pre jarmok a neminú ho kroky žiadneho turistu.

Námestie sv. Trojice – 1899

Morový stĺp

Pišlov dom

Dom medzi Pischlovým a Szitnyaiovským domom

Szitnyaiov dom

Bergericht – Hellenbachov dom – 1974

Havária Richterovho a Jonášovho domu

Havária Richterovho a Jonášovho domu

Joergesov dom

Evanjelické lýceum

Baumgartnerov dom – 1925

Horná časť Námestia sv. Trojice – 1935

Zipserov dom

Námestie sv. Trojice

Námestie sv. Trojice

Oberaignerov dom

Rubigallov dom

Kostol sv. Kataríny, Radnica, Zsemberyovský dom

Manifestácia na Námestí sv. Trojice 10.3.1938

Trhy

Trhy